Prononciation | /ˈkɪnə/ |
---|---|
Césure | kin·ne |
Parti du discours | verbe |
Indicatif | |
---|---|
Présent | Passé |
(ik) kin | (ik) koe |
(do) kinst | (do) koest |
(hy) kin | (hy) koe |
(wy) kinne | (wy) koenen, koene |
(jimme) kinne | (jimme) koenen, koene |
(sy) kinne | (sy) koenen, koene |
Participe passé | |
(hawwe) kinnen, kind | |
Infinitif II | |
kinnen |
afrikaans | mag |
---|---|
allemand | können |
anglais | can |
bas allemand | künnen |
danois | kunne |
espéranto | povi |
néerlandais | kunnen |
papiamento | por |